Ch. BARTHOLDY'S DREAM Doggy Silessia

rodokmeňPEDIGREE

26.6.2008 - 23.10.2020

Keď krátko po sebe odišli za dúhový most Endy a Speedo, bolo veľmi smutno. A stále je. Ani príchodom Irbíska sa to nezmenilo.

            Po usilovnom presviedčaní členov a členiek klubu som sa obzeral po ďalšom psovi. Veľký bradáč by nám stále pripomínal Speeda, naviac nás odradili aj problémy s kupírovaním. A je naozaj veľký. Čierna farba má tiež nevýhody.

Podľa predpokladov to mal byť všestranný, zdravý, menší (nie malý) pes, s vrodenými predpokladmi pre obranu a záchranársky výcvik, vhodný do bytu a na cestovanie. Takže stredný bradáč K+S. Ťažko takého psa nájsť. A opäť kupírovanie, farba... Vyberali sme iné plemeno. Dlho. Až to náš kynologický klub nevydržal.

Po „nátlaku“ zo strany členiek nášho kynologického klubu mal pribudnúť do nášho života ďalší pes. ČERT. Takže veľký, čierny, s chvostom. Čierny ruský teriér. Pes, ktorý "spĺňal dané kritériá: menší, nie čierny, s kupírovaným chvostom a ušami".

            Stačil jeden telefonát a bolo rozhodnuté.

(No – bolo... Presvedčiť manželku a výnimočne ani deti sa mi na 100% nepodarilo.)

            Podľa informácií, ktoré sme našli na internete, sme si mali ísť pre šteniatko na severnú Moravu. Netušili sme, že matka – sučka je u Prahy! Cesta bola teda dlhšia. A nepríjemná: pršalo, samé obchádzky a práce na cestách. Dorazili sme na miesto „odberu“ včas. Okrem domácich nás milo privítala aj matka Lara. Z hrdosťou nám ukázala svojich potomkov. Neviem ako, ale v momente som vedel (a ON tiež), kto ku komu patrí! Okamžité sympatie, vzájomné okukávanie a odovzdávanie živočíšneho tepla. Už bol môj! A ja jeho. Doteraz.

            Majitelia Lary boli veľmi milí a ústretoví. Však sme museli sľúbiť, že sa Bártík bude mať ako v raji! Vedeli, že v pracovnom :)! Ani sa nám nechcelo vracať sa domov. Tak nám u nich bolo dobre. Odchádzali sme až za tmy.

            Doma sa Bárty zoznámil s kamarátom bráškom Irbisom. Rástli spolu, rástli, až čertík vyrástol. Ale doteraz si netrúfa na staršieho...

            Od malička sa učil, čo musí, môže a nesmie. A začala aj výchova k účelu, ktorý sme si vytýčili. Postupne sme začali so základmi poslušnosti a ovládateľnosti. Zoznamoval sa s prekážkami, s inými zvieratami a ľuďmi. Pozvoľna sme začali so záchranárskym výcvikom.

            Rovnako ako s Irbisom sme plánovali aj účasť na výstave. Výsledky nás milo prekvapili. Sú uvedené v ďalšej časti našej stránky.

            Bártík je hračička. A vyzerá ako leňoch. Keď o nič nejde, skoro sa nepohne. Ale keď „začne“, to je guľový blesk! Pri tej veľkosti, robustnosti – neuveriteľný temperament, ohybnosť, rýchlosť! Čo ten všetko dokáže v rýchlom slede! Vybehnúť, vo výskoku sa otočiť, vyhnúť sa stromu alebo nám, zaštekať a ešte niečo „zlomyseľné“ vyviesť. To všetko v jednom okamihu.

            Stále tvrdím, že ani jeden pes, ktorého teraz máme, nič poriadne nevie. O poslušnosti a ovládateľnosti mám iné predstavy / som veľmi náročný. Stopy – akoby sa Bártík pýtal, o čom to je. A na čo je to dobré. Dúfam, že ho to prejde a chytí sa. A toto bola moja parketa. Prekážky – obrovská snaha,  ja tam stále vidím rezervy. Obrana – viem, že má čas. Toto plemeno dospieva oveľa neskôr. Ale stráženie má vrodené, pritom je to kamarát, kým si niekto zákrok nevypýta.

            Nedávno sme boli na ukážkach výcviku. To bolo prekvapenie! Bárty mal na nalakovanej palubovke viacej zákrokov, a akých! Rukáv, plná huba, boj, kolotoč, púšťanie na 1. povel, stráženie... Proste nádhera a pre mňa potešenie!

            V súčasnej dobe sme nerobili asi 4 týždne nič. Absolutne nič. Páníček ochorel a obaja psy toho využili. Čaká nás veľa práce, verím, že spolu niečo dokážeme. Ďakujem mojej manželke a dcéram, že oboch psov prijali do rodiny. A že sa majú všetci radi, o tom nepochybujte!

* * * * *

     Trocha sme už vyrástli, ale v porovnaní s inými v mojej rase vyzerám menší. Nič to, oni zasa nie sú takí obratní ako ja! A štandart spĺňam.

Pozorujem, ža aj keď som mladý, pán mi nič neodpustí. Čo platí pre Irbisa, to chce aj po mne. Niekedy ma to štve! Ale keď splním cviky, tak urobím pánovi tak veľkú radosť, že sa mi to začína páčiť.

     V podstate sa učím všetko. Na stope mi to moc nejde, pán na mňa musí vymyslieť niečo iné. Pri poslušnosti som ešte predsa len "nemotora", ale je to stále lepšie. Z obrany mám radosť. Veď tak sa prebehnúť a potom štekať (doma nesmiem, panička sa zlostí)!

     Či už ma potom lákajú na peška, alebo chcú, aby som si ulovil klin alebo dokonca rukáv - ja si skotačím a skáčem, štekám.... Čože to mám vlastne robiť? J

     Keď si ale figuranta ulovím, to už je niečo! To všetci počujú ten náraz, no a potom už sa naťahujem o rukáv – a vyhrávam.

* * * * *

     Spolu s Irbisom sme si išli vyskúšať, aké to je byť na skúškach. Stopu sme ako tak zvládli za 37 bodov. Poslušnosť nebola najhoršia, predsa len neskúsenosť psa sa prejavila - 41 bodov.

No a z obrany sme smutní. Revír a odhalenie páchateľa: plný počet. Horšie bodovanie máme  z ochrany psovoda (ja sa nebojím, ale stačí, keď sa ostatní boja mňa, prečo ich mám ešte zakusnúť?). Nakoniec nám od rozhodcu chýbal jediný bod na splnenie celej skúšky. Škoda.

* * * * *

     Úplne sme zabudli, nerobíme len známe činnosti pri výcviku, ale že sa aj bavíme. Dokonca tak, že ani nevieme, že cvičíme. Aj v lete. A leto bez vody... dokážete si to predstaviť? Naši kamaráti z klubu už zasa boli na výcvikovom tábore a tam sme si užívali – a robili. A ako!

     Ráno stopy, po raňajkách pri vode, vo vode, na člne..... Po  obedňajšej prestávke obrana, poslušnosť, večer zasa niečo. A tak celý týždeň. To už sme sa predsa museli niečo naučiť! Kľudne zachraňujeme topiacich sa, pritiahnuť čln tiež nie je problém. Niektorí dokonca sami z vody vytiahnu „utopeného“, predmety. Nemáme problém doplávať k člnu a doniesť záchranné lano.

* * * * *

    Pretože naši kamaráti majú ešte aj svoj jesenný tábor, boli sme sa na nich pozrieť aj si s nimi pocvičiť. No a nakoniec sme sa s  nimi zúčastnili skúšok. Konečne sme predviedli, čo vieme. Na ZM-ke sme na stopách obdržali 48 bodov, poslušnosť bola ohodnotená tiež na 48 a obrana pre nás super za 49. Celkom 145 a výborne!

     No a keď pridáme výsledky z výstav, nie je to najhoršie. Ak ja, Bárty a kamoš Irbis v budúcom roku dostaneme na výstave výborné ohodnotenie spolu s titulom CAC, budeme mať obaja titul Slovenský šampión!

* * * * *

     Spolu s Irbisom sme sa vybrali na výstavy. Pretože bolo nepriaznivé počasia a páníček chorý, Bártík zostal "doma" u našej kamarátky. Tá ho ešte pripravovala na výstavu. V sobotu 20.3.2011 na výstave Nitracanis po dlhom čakaní drobček dostal v pracovnej triede ocenenie V1 a CAC a rovnako ako Irbis splnil podmienky pre udelenie Šampióna krásy SR. Takže spoločne všetci čakáme na oficiálne potvrdenie získaného titulu!

* * * * *

    30.3.2011 - ŠAMPIÓN SLOVENSKA potvrdený!

* * * * *

    19.4.2011 Bártík daroval krv retríverke Tare. O deň neskôr sme sa dozvedeli, že transfúzia bola úspešná! Prajeme Tare ešte dlhý život bez komplikácií.

* * * * *

        29.4.-1.5.2011 prebiehal na  priehrade v Terlicku výcvik vodnej záchrany. S priateľmi z Čiech a Poľska sme si precvičili prinášanie aportov hodených do vody z brehu  aj z člna. Nemali sme problémy ani so záchranou figurantov. Novinkou bola záchrana surfistu, ale hravo sme to zvládli. Rovnako ako prinesenie záchranného prostriedku topiacemu. Vďaka výbornej partii sme si dobre pocvičili a zabavili sa, na našom letnom táboresi preveríme naše nové skúsenosti.

* * * * *

        Spolu s Irbisom a ďalšími 8 psami sme  v piatok 8.7.2011 na Zemplínskej šírave úspešne zložili skúšku vodnej záchrany PZV 1. Ľahké to nebolo, behom týždňa, kedy sme trošku trénovali, sa rapídne zmenili podmienky. A páníček toho už tiež mal dosť. Tak prečo mu neurobiť radosť!

* * * * *

        Po roku sme opäť absolvovali vodný výcvikový tábor na Šírave. Na rozdiel od minulého roka, kedy sme mrzli na suchu aj vo vode, sme sa tentoraz „grilovali“ .  Také horúčavy sme nečakali. A to sme celý týždeň cvičili od rána až do večera. Samozrejme že sme sa prihlásili aj na skúšky. Vyčerpaní sme ich zvládli! Úspešne sme splnili skúšku vodnej záchrany PZV 2!

* * * * *

        Po návrate z tábora sme mali zdravotné problémy. Irbís je na tom zle. Po mesiaci,  od 15.8.2012 som zostal sám. Smútim.....

* * * * *

        A smutno nám je stále. Cez to všetko cvičíme ďalej, ale zdravotné problémy sa nevyhli ani mne. Taký počet návštev u veterinára má málokto. Nechceme nič zanedbať.

* * * * *

        Nemá význam opisovať, čo všetko robíme. Je toho dosť. Poslušnosť (tu nie som moc aktívny), rôzne prekážky (niektoré sú doslova vymyslené, aby bola zmena), záchranárske práce (užívam v ruinách a v lese, najradšej máím ale vodu), pri obrane sa tiež riadne vyštekám a keď sa mi darí, zakúšem si - veď nech si figuranti tiež užijú! :)

* * * * *

        Väčšina našich činností je zdokumentovaná v galérii na stránke nášho kynologického klubu SANEDOG: www.sanedog.sk

* * * * *